Na pokraji vyhynutia
Medzi „nešťastníkov“, ktorí tiež miznú z prirodzeného prostredia patrí aj Veľmlok čínsky, odborný názov Andrias davidianus, ktorý sa radí medzi najväčšie obojživelníky na svete. V dospelosti môže vážiť okolo 25 – 30 kg a dosiahnuť dĺžku takmer 1,2 m. Samica nakladie okolo 400-500 vajec do hromadného hniezda do nory pod hladinou vody. Je svetloplachý a samotár, takže vidieť ho za svetla je takmer nemožné. Čínsky vedci jeho miznutie potvrdili po štyroch rokoch výskumu, ktorým mapovali živočícha v jeho prirodzenom prostredí. Po tomto zistení ho zaradili na zoznam ohrozených druhov.
„Živá“ delikatesa
Dostal prívlastok „živá fosília“, lebo sa za 170 miliónov rokov takmer vôbec nezmenil. Vo voľnej prírode ich žije už kriticky málo, ale zato ich vo veľkom chovajú na farmách v Číne a to hlavne kvôli predaju do luxusných reštaurácií. V minulosti bola jeho konzumácia tabu, ale dnes sa považuje za delikatesu a tak farmy s jeho chovom, hoci nelegálnym, v súčasnosti zažívajú nebývalý rozmach.
Riziko umelého „vysádzania“
Veľmlok čínsky žije v prirodzených biotopoch, ktorými sú sladkovodné rieky. Býval to bežný druh, kým bola jeho konzumácia zakázaná, dnes žije už len na pár miestach v čínskych horách. Človeku zachutil až tak, že z 97 lokalít v 23 čínskych provinciách našli mloka už len na štyroch z nich, no ani tie nie sú narodené v prirodzenom prostredí, umelo ich tam nasadili z chovných fariem. Vedci však varujú, že tento pokus umelo zvýšiť počty mlokov vo voľnej prírode môže mať katastrofálny dopad na jeho ďalšiu existenciu.
Domnievajú sa totiž, že prechádza piatimi, možno až ôsmimi vývojovými štádiami a tak pri vypustení do prírody bez rešpektovania jednotlivých genetických rozdielov medzi štádiami vývinu sa môže stať, že veľmlok sa v prírode v budúcnosti nemusí adaptovať, čo by znamenalo jeho úplne vyhynutie.
Jedného z najdlhšie žijúcich veľmlokov s nadštandardnými mierami nájdete zrejme v pražskej ZOO a volá sa Karlo. Po meraní v roku 2015 dosahoval dĺžku 158 centimetrov a hmotnosť 35 kilogramov.